Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vlkolaci sa vyskytuje na celom svete, hoci údajne pochádzajú zo severnej Európy. V ľudových poverách a mytológii je to človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností mení na vlka, správa sa ako vlk a vykonáva rôzne zlé skutky. Pôvodom tejto povery je severogermánska predstava, že duša opúšťa telo spiaceho človeka a preberá podobu vlka alebo medveďa. V iných ľudových poverách a legendách ide o vlčieho démona spútaného s telom človeka. Podľa okultizmu je vlkolak človek, ktorý sa sám, úmyselne, pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných či démonických síl, v určitom časovom období mení na vlka. V 15. a 16. storočí bola viera na zvieracie premeny taká veľká, že každý, kto bol podozrivý, že je vlkolak bol upálený alebo obesený, ako čarodejnice. Z dnešného lekárskeho pohľadu sa jedná o lykantropiu (lycos – vlk, anthropos – človek), je to predstava duševne chorých, že sú premenení na divé zvieratá, najmä vlkov. Je to zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje, že je vlk, alebo sa na neho mení. Naproti tomu sú vlkolaci samostatnou prastarou rasou a obývajú Zem už od nepamäti. Majú radi suché lesy alebo stepi. Vlkolaci sú vyrastajú v neľahkých podmienkach s podozrením, že sú nejako iní. Až pri prvej premene sa dozvedia, kým vlastné sú. Nedá sa to nijako vyliečiť, hoci určité elixíry najhoršie príznaky do značnej miery zmierňujú. Raz za mesiac pri splne sa postihnutý mení na vražedného netvora. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku. Vlkolakom k životu stačí iba slamená izba a hlinená miska na vodu. Zhromažďujú sa na skrytých miestach a vytvárajú svorky. Vlkolak sa nedá v dave ľahko rozoznať. Presadzuje sa v nich predovšetkým tmavá pokožka a vzhľad ich postavy je o niečo ostrejší a silnejší ako u iných ľudí. Vlasy sú prevažne tmavej farby, uši mierne zašpicatené. Prsty sú väčšinou veľmi dlhé a ukazovák majú približne rovnaký ako prostredník. Pohľad vlkolaka je temný a v ľuďoch vzbudzuje strach a nedôveru. Sú prevažne zlí a ľudom škodia, ale nájdu sa i výnimky. Vlkolaci sú veľmi silní. Môžu byť zranení i zabití, ale ich rany sa hoja nadprirodzenou rýchlosťou, pokiaľ nie sú spôsobené striebrom. Nie sú však nesmrteľní. Dožívajú sa cca 70 rokov. Ak vlkolak umrie, premení sa do podoby ku ktorej mal bližšie.

Vznik a premena vlkolaka.

Vlkolak vzniká dvoma spôsobmi. Prirodzený spôsob je, keď sa spojí prirodzenou cestou vlkolak s normálnou ženou. Vtedy je šanca, že dieťa sa narodí s vlkolačími schopnosťami.
Ak sa spoja spolu dvaja vlkolaci vznikne pravý vlkolak so všetkými vlastnosťami.
Ak sa spojí vlkolak s vlčicou je šanca, že mláďa zdedí tieto schopnosti. Neprirodzeným spôsobom sa myslí premena na vlkolaka po uhryznutí, alebo zmiešaní krvi.
Pokiaľ nás vlkolak len poškriabe, je malá pravdepodobnosť, že by sme sa ním stali.
Premena na vlkolaka je veľmi bolestivá. Do prvej premeny človek, hlavne ak sa stal vlkolakom prirodzeným spôsobom, netuší, že je vlkolakom. K premene na vlkolaka dochádza za splnu, keď sú sily najvýraznejšie. Objekt premeny je vtedy veľmi slabý a malátny. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku. Po smrti sa vlkolaci menia do podoby ku ktorej mali bližšie, teda buď na ľudskú bytosť, alebo na vlka.
 

Poznáme ešte 1 rasu, ktorú si s vlkolakmi často pletieme. Ide o tzv. Meničov vlkolakov, potomkov pôvodnych indiánskych kmeňov. Vlkolačie vlastnosti majú v génoch, dedia ich z otca na syna, len výnimočne ich zdedí dcéra. Vyskytujú sa hl. v Amerike v lestnatych oblastiach. Ked fyzicky dospejú prejaví sa u nich vlkodlačí gén. Avšak premeny vedia ovládať, premenia sa kedy chcú oni, nie kvôli splnu alebo podobne a takisto sa ich charakter nemeni, meia len fyzickú podobu. Dokážu rozmýšlať a prežívať pocity rovnako vo vlčej ako ľudskej podobe. Takisto vytvárajú svorky, na ktorej čele je Alfa. Výnimočnosťou tejto rasy je aj fakt, že vo vlkodlačej podobe sú myslami prepojení a teda aj na dialku vedia spolu komunikovať. Nevýhodou je, že celá svorka pred sebou nemá takomstvá, nikto nič neutají.  Meniči narozdiel od vlkodlakov sa menia na typické ozrutné vlky, velkostou až do výšky dospelého človeka. Prirodzenými a úhlavnými nepriatemi tejto rasy sú upíri. V závislosti od toho je aj veľkosť svorky. Ak je v  danej oblasti len 1-3 upíri, svorka nemusí byť väčšia ako 3 vlci. Najväčšia svorka bola zatiaľ zaznamenaná v počte 12 vlkov v oblasti sústredenia zrazu úpírov. Ak v oblasti kmeňa žiadni upíri nie sú, vlkodlačie gény sa vôbec nemusia prejaviť aj niekoľko generácii. Meniči sa môžu meniť aj do iných podôb ako vlka, závisí to od oblasti, v ktorej žijú. Zaznamenali sa už aj Meniči Orli, Vrany, Pumy, gepardi,  vačšinou idé o dravé mačkovité alebo psie šelmy alebo vtáky